Chestertonovský životopis nevykresľuje svätého Františka ako sladkého či naivného stredovekého svätca, hoci nevynecháva ani jednu zo známych epizód z jeho života – márnivú a búrlivú mladosť, odchod od rodičov, Pieseň brata slnka, vzťah s Klárou či rozvoj františkánskeho hnutia. Jednotlivé obrazy majstrovsky zasadzuje do súvislostí doby. František podľa Chestertona „nemiloval humanitu, ale ľudí“, rovnako ako „nemiloval kresťanstvo, ale Krista“. Autor nepovažuje Františka za fanatika ani za nepraktického človeka, naopak tvrdí, že mu vždy šlo o podstatu veci a jednoduchosť myšlienky.
Chestertonov František je realistický a príťažlivý, i keď nejde o klasický životopis.