Alessandro Manzoni sa narodil 7. marca 1785 v Miláne. Keď mal sedem rokov, jeho matka opúšťa svojho muža a stahuje sa do Paríža. Po skončení štúdií v prísnych rehoľných internátnych školách dvadsaťročný Manzoni odchádza za svojou matkou do Paríža, kde ovplyvnený osvietenským prostredím stráca vieru. V roku 1808 uzatvára manželstvo so švajčiarskou pro-testantkou Henriette Blondelovou. Po dvoch rokoch Henriette konvertuje na katolicizmus a Manzoni sa takisto vracia k viere svojho detstva. Úprimné obrátenie má vplyv aj na jeho literárne dielo. V rokoch 1812 - 1822 píše Inni sacri (Posvätné hymny), v roku 1820 tragédiu Conte di Carmagnola (Gróf z Carmagnoly). Potom sa venuje už len písaniu románu Snúbenci.
Slávny a mimoriadne vážený Manzoni nie je vo svojom súkromnom živote ušetrený bolesti a utrpenia. V roku 1833 zomierajeho milovaná manželka Henriette a z deviatich detí prežijú iba dve. V roku 1861 zomiera aj jeho druhá žena. Veľmi ťažko znáša smrť svojho najstaršieho syna v apríli 1873. Po mesiaci Manzoni dostáva zápal mozgových blán a zomiera 22. mája 1873. Taliansko prežíva hlboký smútok nad jeho smrťou a lúči sa s ním s kráľovskou pompou. Na jeho počesť skladá Giuseppe Verdi svoje slávne Rekviem, ktorého premiéra sa koná rok po Manzoniho smrti.
Pápež František na margo románu povedal: „Trikrát som prečítal román Snúbenci od Manzoniho. Aj teraz ho mám na stole, lebo si ho chcem prečítať ešte raz. Manzoni mi dal nesmierne veľa. Keď som bol ešte malý, moja stará mama ma naučila niektoré pasáže naspamäť...“