Sestry a bratia! Toto je moja prvá rozhlasová kázeň na pôde Slovenska. Azda kázeň netypická. Ale čo je už typické v tejto krajine? Musíme sa naučiť pozerať tvrdej realite do očí, nazývať veci ich pravým menom, robiť veľkodušné rozhodnutia a stáť za nimi. A Boh, ktorý je uprostred svojho ľudu, istotne požehná našu službu. Marcové sčítanie ludu ukázalo, že asi 70 percent obyvateľstva Slovenska sa hlási ku kresťanskej viere. Sem-tam počuť hlasy, ktoré spochybňujú túto štatistiku alebo hodnotu či nosnosť tých veriacich alebo takzvaných „veriacich“ - podľa nich. Tieto prvé porevolučné roky ukážu, či sme naozaj kresťania. Opovážim sa tvrdiť, že to nedokážu plné kostoly ani mohutné púte (hoci v minulosti zohrali nesmieme dôležitú úlohu), ale náš súkromný a verejný život, angažovanie kresťanov v každodennom živote - tak v práci, ako v škole, v parlamente a vo vláde, v úrade a v nemocnici, v rozhlase a v televízii, v novinách a v literatúre, v továrňach a na univerzitách. Ale sa tam musíme dostať. A podať tam výkon, vytvoriť novú klímu. Ak by sme sa však dali ovládať lenivosťou alebo malomyseľnosťou, tak by sme dali dôkaz, že to s tou drvivou väčšinou nie je celkom pravda. Kresťanstvo je náboženstvo humanistické v plnom zmysle slova. Ide mu o Boha, ale aj o človeka. A o človeka mu ide v zmysle večnom* ale i pozemskom, či časnom. Ide mu o duchovné, ale aj o hmotné dobro - aj preto, že jedno bez druhého vytvára protirečivú situáciu, napätie v človeku i v spoločnosti. Ježišovu výzvu - Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a ostatné sa vám potom pridá -treba chápať vo vzťahu k celému evanjeliu. To Božie kráľovstvo sa musí dajakým spôsobom cítiť už tu na zemi, a to tým, že zavládne väčšia spravodlivosť, väčšia harmónia medzi ľuďmi, že sa vytvorí ovzdušie vzájomnej dôvery, zmyslu pre spoluprácu, pre vzájomnú úctu, pomoc, znášanlivosť, zmierlivosť, toleranciu a demokraciu. Dnes je toto tým znamením kríža, pod ktorým zvíťazíme.
Na konci omše sa kňaz obracia na veriacich slovami: Iďte v mene Božom! To znamená: Choďte, vaša úloha sa začína. Tak a podobne sa Ježiš často vyjadroval a pri Poslednej večeri tú úlohu špecifikoval: Choďte, aby ste prinášali ovocie a „aby vaše ovocie zostalo“ (pozri Jn 15, 16). Použil množné číslo. Nepochybne tým chcel naznačiť, že jeho učeníci musia byť navzájom stále spojení, že veriaci musia byť voči sebe solidárni. Tak bude ich pôsobenie účinné. Lebo bude v ich strede On - On, ktorý „premohol svet“. Preto sa nebojme. Boh dodrží slovo a po čase to pocíti celý národ. Na všetkých úrovniach. Iste, tma ešte trvá, ale s Bohom v našom strede už vlastne svitlo ráno.
28. „cez rok“ B - 13.10.1991 Prvá rozhlasová kázeň vo vlasti