Kedy sa treba obrátiť na psychiatra a kedy na exorcistu? Ľudia sa teda obracajú na mágov z troch uvedených dôvodov. Niekto sa o mágiu zaujíma preto, lebo sa sám chce mágom stať a získať nadprirodzené schopnosti. V oboch prípadoch ide o chcený vstup na pole okultných síl, ktoré nie sú dobre identifikovateľné. Používajú sa rôzne formulky, tajné rituály, druhým sa podsúvajú očarované predmety, dávajú sa im zjesť alebo vypiť nejaké začarované pokrmy a nápoje.
Ľudia tak chcú získať nejaké skryté poznanie, získať prevahu nad druhými, ovládať prírodné sily, uchrániť sa pred domnelým zhubným vplyvom niekoho iného, aj keď sú to všetko úplné hlúposti a nezmysly. To všetko sú povery a modloslužba, pretože človek pri takomto počínaní celkom jednoznačne opúšťa Boha a jeho zákony. Zdá sa mu totiž, že kresťanská viera nie je schopná uspokojiť jeho túžby a priania. Ľudia teda hľadajú nejaké iné prostriedky, aby utíšili baženie svojho srdca. V celých dejinách spásy je zrejmé, že modloslužba a povera predstavovali stále vážne pokušenie Božieho ľudu.
Hebrejci sa nachádzali obklopení pohanskými národmi, ktoré mali vyššie uvedenú mentalitu. Pre pohanov platilo, že každý národ mal svojich bohov ochrancov a že každé miesto malo svojho boha. Z toho neskôr vychádzalo trvalé pokušenie vyvoleného národa. Otázka znela, či je potrebné veriť v Boha, ktorý sa zjavil Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a Mojžišovi a ktorý vyviedol svoj ľud z egyptského područia, alebo sa upnúť na bohov okolitých národov, alebo na miestnych bohov. Kto si zasluhuje viac dôvery? Kto chce ľudu skutočne pomáhať a chrániť ho? Tak sa v dejinách spásy striedali prejavy vernosti k Bohu s odpadlíctvom a nevierou, odchody a návraty. Akoby sa o veriaceho preťahovali dve sily a akoby sa človek nedokázal raz a navždy pevne rozhodnúť. To isté sa deje aj s dnešnými kresťanmi. A tak to bude aj s kresťanmi budúcich čias.
Kresťan je zachránený prostredníctvom krstu z otroctva pod satanovou mocou, vzťahujú sa na neho Božie zasľúbenia. Kresťan veľmi dobre vie, kam má podľa Božieho určenia smerovať jeho život. Zároveň je však kresťan ustavične pokúšaný, aby lipol na svetskom myslení a aby stratil pod nohami cestu k plnosti spásy. Napríklad aj používanie magických prostriedkov je znamením odpadlíctva od živého Boha, na ktorého sa človek neobracia v modlitbe, keď sa nachádza v problémoch. Je to jasný prejav nedôvery v Boha. Človek si volí cesty, ktoré sa na prvý pohľad javia ako ľahšie a príjemnejšie, lenže v skutočnosti sú to cesty zradné a veľmi nebezpečné.