Aničkin život bol piesňou bolesti a lásky, ale tiež piesňou radosti. Radovala sa z kríža, radovala sa z dobroty a lásky milovaného Spasiteľa, z materského Srdca Svätej Panny, Kráľovnej sŕdc, ktorej sa zasvätila ako nevoľnícka. Táto radosť vyžarovala z jej očí i z jej rozhovorov. Rada žartovala a dokázala vtipne rozptýliť starosti a chmáry.
Spolu s apoštolom Pavlom mohla smelo povedať: „Oplývam radosťou vo všetkom svojom utrpení“ Kor 7,4).
Milá Aničko-Bohuslavo!
Doznéla tvá píseň bolesti. Ale nedoznéla tvá píseň lásky. Ta se teprve nyní jasné rozezní v souzvuku s nebeskými duchy u trúnu Krále slávy. Bude to píseň radosti nepomí-jející a vrcholné. A budeš dále konat dílo zde v bolestech počaté: svolávat milosrdenství a milost na duše, ktoré zde ve svéte zápasí, vyprošovat dítkám, aby si uchovaly lilii čistoty, mládeži, aby se primkla k Srdci Božského Pŕítele, kné-žím, aby svítili véŕícím slovem i pŕíkladem, národu, aby se očistil a spél k svému povznesení.
Mons. ThDr. Antonín Striž