Hoci rukami tohto svätca sa diali úžasné zázraky, najväčší zázrak bol Martin sám. Jeho postoj dobročinnosti a obety si získaval ľudí rovnako ako zázraky, ktoré vykonal. Pre chorých by tento mních urobil čokoľvek. Celé noci bdel pri ich posteli a spal tam, kde mohol. Táto hrdinská dobročinnosť dostávala Martina do problémov, lebo ľudia sa k nemu hrnuli aj do kláštora. Bratia dominikáni namietali najmä vtedy, keď privádzal chorých do svojej cely. Jeden brat sa sťažoval, že Martinove plachty zapáchajú a že asi šíri infekciu, ale Martin odpovedal: „Trochu mydla a vody vyčistí plachty, ale len pokánie odstráni škvrnu neláskavých slov.“